Boli sme ďalej ako sme plánovali tak sme si sadli do jednej búdy(tak nazývame aut. zástavky)a kecali sme ako staré baby na trhu. Keď sme chceli odísť tak sme začuli kroky, ktoré boli stále bližšie a bližšie.
Prišiel k nám jeden pán. Ten pán mal mierne vypité a za sebou ťahal starý vozík. Pristúpil bližšie a začal nás baviť vtipmi bol zlatý..
Povedal len tak odveci, že ide za starou známou po starý bicykel,ktorý mu sľúbila. Potom načal tému, ktorá mi vyrazila dych, myslela som si, že predtým vôbec nepil.V tej chvíli sa tváril vážne, ako vzdelaný človek, vedel čo hovoril.
Tá téma bola láska. Vravel také krásne veci, že som z toho normálne bola vedľa.
Keď však povedal, že už musí tak nám ešte pred odchodom zatancoval a začal si spievať slová:"Ja dem dál, ja dem dál".
Odišiel.
Keď sme sa mi odtiaľ pobrali preč tak,som ho stále počula ako keby bol tesne za nami, no keď som sa otočila ulica zývala prázdnotou.
Zvlášny večer, ale aj krásne spomienky...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
oroslav
14. 10.októbra 2007 17:31
zaujimave, ale zachovalo to v tebe ten mily pocit a to je na tom to dobre. paci sa mi ten pribeh, myslis,ze ho uz neuvidis?
Napíš svoj komentár