„Abby“ ozval sa zozadu.
„nechaj ma tak. Nič nehovor“ išli sme z haly, slzy som mala na krajíčku. Nie, neštvalo ma to, že budem mať trojku z telesnej. Štvalo ma to, že som taká nemožná. A presne som vedela, čo potrebujem. Chytila som ho za ruku a kráčali sme k hlavnému vchodu. Počúvala som jeho hlas, ako ma presviedča, že mi dá určite dvojku. Ticho! Nechcem sa o tom baviť, lebo sa tu nasurovo rozrevem.
Odomkol nám šatne a zmizol neviem kam.
A potom sme vošli do triedy a som sedel tam, na svojom mieste a ja som bola vážne rada, že ho vidím. Vo chvíľach, keď mi bolo do plaču to bol jediný človek, s ktorým som mala chuť sa rozprávať. V ruke držal čierny blog a pero.
„ukáž“ sadla som si oproti nemu. Hodil blog na lavicu, ja som ho otvorila a uvidela som len prázdne riadky. Nenapísal nič. škoda. Milovala som jeho.. články? No jednoducho všetko, čo napísal.
I m just a little girl lost in the moment, I m so scared but i dont show it..
Profesorka vošla do triedy, ja som si išla sadnúť za svoju lavicu a čakala na jeho pohľad, kým si to prečíta.
Učiteľka skúšala a ja som plakala od smiechu nad nechápavosťou niektorých ľudí. Levice!
„poď úúž“ schovala som zošit do tašky. Už nemal v ruke blog, ale noviny. Otvorené na stránke so sudoku, v ktorom mal vyplnených zatiaľ len pár políčok.
„prečítaj mi horoskop“ preložil si ruku cez moje plecia, chytila som ho za ukazovák a potom začal.
„ Stretnete milú osobu, ktorá vám pomôže prekonať všetky prekážky.. no to budem určite ja“
„no veď kto iný?.. daj to sem“ načiahla som sa za novinami, Ivana prešla okolo s tým jej žiarlivým pohľadom. Zaškerila som sa, potom sme sa zasmiali.
„no nikto.. Bonjour!“ z učebne, v ktorej sme mali mať hodinu sa vyrútila Charlotte a tesne za ňou Kaja s Majkou. „neni tam tá skriňa!“
Nedošlo mi celkom, čo povedala, len som okolo nej prešla a s Matim sme si sadli do poslednej lavice. On pokračoval s lúštením a ja som čítala článok o pochode homosexuálov v Tel Avive. Charlotte sa vrátila.
„Charlotte?.. est-ce´que vous savez, que á l´artfilm, il y aura le scénariste francais?“ prevrátil stránku v novinách a našiel článok o filmovom festivale. Charlotte docupitala k nám, vzrušene na nás pozerala a nakúkala do novín, ktorým ale vonkoncom nerozumela.
„quel scénariste?“
„je sais pas.. mais il y aura aussi Kusturica“
„kusturica? Ooooh.. quand? Oú? Ooh mon dieu!“ ostatní sa smiali. Bola vyslovene rozkošná. Aj keď jej vek sa blížil k tridsiatke, vedela vyzerať veľmi detsky. A možno to bolo tou jej drobnou postavou a kučeravými vlasmi. Neviem.
„aujourd´hui, ici á Trenčín.. et je pense qu´á demain, il sera á Trenčianske Teplice“
„oooh! Kusturica! Ici!..“ s Matim sme na seba pozreli a smiali sa pohľadom. Ešte že odchádza len Gérard. Nechcem inú lektorku!
Pozerali sme.. no neviem ako sa volal ten film. Ale bol o chlapcoch, ktorí žili na internáte a učili sa spievať. Bol veľmi pekne spravený, takže ma mrzelo, že po koniec sme sa nedostali. Snáď nabudúce.
S Matim sme sa celý čas ukľudňovali, potom provokovali, potom zase ukľudňovali a potom šteklili. Potom som mu pomohla vyriešiť sudoku a na koniec som sa vyslobodila z jeho pevného a aj trolinku bolestivého zovretia a odišla z hodiny skôr, aby som stihla autobus.
A ďakujem ti zlato, že ťa môžem zaradiť medzi svojich priateľov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
greendgirl
18. 6.júna 2011 19:33
ja tiež neznášam volejbal !
2
ak je ten zaujem o film pravdivy a "neschopnost" spomenut si na nazov nefalsovana,tak tu je odpoved na tvoju otazku: film sa vola slavici v klietke/les choristes
a pises velmi velmi velmi zauijmavym sposobom,len tak dalej!
(o,a skoro by som zabudla:kedysi som neznasala,z duse, volejbal,ale je celkom fajn,teraz,podla mna).
a pises velmi velmi velmi zauijmavym sposobom,len tak dalej!
(o,a skoro by som zabudla:kedysi som neznasala,z duse, volejbal,ale je celkom fajn,teraz,podla mna).
Napíš svoj komentár