Do riti, ale už ma sereš. Príšerne ma sereš. Tá tvoja smutná nálada, ktorú si nútene držíš už pekných pár mesiacov. To tvoje ľutovanie samej seba. Dištancovanie sa od každého. Ten tvoj skurvený proces sebadeštrukcie, kedy trápiš všetkých okolo len preto, že nevieš, čo so sebou.
Do prdele, tak čo sa deje?? Veď ja ti chcem pomôcť, len už som v koncoch. So silami. S nápadmi, s myšlienkami, s chuťou. So všetkým.
Jednoducho chcem späť to dievča, ktorým si bola na začiatku. Chcem ten úsmev, ktorý sme všetci tak milovali. Nechcem, aby si sa tvárila ako najväčšia chudera a zisťovala, kto to vydrží. Lebo toto nevydrží nikto. Viem to z vlastnej skúsenosti. Nikto nevydrží, ten chlad ktorý z teba ide na metre. Tiež som to skúšala. Skúšala som. ľudí, ktorých som tak strašne chcela pri sebe. A teraz na to doplácam. A strašne to bolí. Ako diera, čo ti vyrežú do hrude a roztrhnú ňou pľúca, aby si sa nemohla viac nadýchnuť. Neuveriteľná bolesť. Horšia ako fyzická, lebo nepominie.
Zostane v tebe, taká jazva, čo ťa zabolí vždy, keď si na ňu spomenieš.

Nemôžeš im nič vyčítať, je to hra na dve strany. Zmenili ste sa rovnako veľmi. A to je prirodzené, na to si treba len zvyknúť. A čím rýchlejšie si zvykneš, tým jednoduchšie to pre teba bude. Inak ti tá zmena totiž ukradne stereotyp a kamaráti zrazu nebudú vyhovovať.
A potom nie, že nebudeš chcieť. Proste budeš potrebovať.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
luwele  31. 8. 2011 10:32
asi by som potrebovala aby aj mne niekto takto vynadal

s procesom sebadestrukcie sa tazko prestava, je to navykove
2 
fotka
vefi89  31. 8. 2011 10:51
tým si prejde asi každý ja som to vzdala nejak v 16-tich
3 
fotka
abby2  31. 8. 2011 13:47
...kiežby si ona z teba brala príklad a v šestnástke s tým sekla :/
Napíš svoj komentár