padám
podo mnou len riasy
ľudí masy
tvoje vlasy
a šikmá ulička
zbieram sa
svoje duté kosti
oškrabávam vlastný tieň
viac už masám nepoviem
z prvoplánového rýmu
ostala len forma
a nemá výčitka
ktorá kričí z duše
naše mená
posledný krát
viac rieknuť by bolelo
stačí odhalený krk
a vrásky tvoriace korytá slaných riek na tvári
kde ústia
v mori
a či v dlaniach
plných mojej hlavy
na tvojom lone
na prelome storočia
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drilo
19. 4.apríla 2011 10:08
love it
Napíš svoj komentár