Včera sme si s R. spravili "športový deň". Hneď ráno, o desiatej, sme šli hrať tenis. Pre mňa to nie je nič nezvyčajné, lebo posledné dva týždne, ako som už dávnejšie písala, chodím trikrát do týždňa o ôsmej hrávať s mojou mamou a jej kamoškami. On sa mi však priznal, že takto skoro ešte celé prázdniny nevstal. Celkom úspech, nie? Zahrali sme si štvorhru aj s ďalšiím dvomi kamarátmi. Hrali sme asi dve hodiny a myslím, že svalovica, ktorú práve pociťujem, je dôsledkom tejto našej hry.
Poobede, asi o tretej, sme vyrazili do Zlatníckej doliny. Šli sme s partiou, na dvoch autách, pri kúpalisku sa počkali a vyrazili na Kovalovské lúky. Asi v polovici cesty sme sa rozdelili, pretože jeden chalan našiel skratku. Ako by povedal môj otec: "Je do síce dlhšie, no o to horšia cesta." V tomto prípade sa to presne potvrdilo, lebo my, ktorí sme šli normálnou cestou, sme prišli do cieľa oveľa skôr ako ostatní. A to sme po ceste ešte aj zastavovali!
Bol to skvelý výlet. Veľa sme sa jeden na druhom nasmiali, zahrali sme si mestečko palermo, hádzali frisbee, hrali hekis a podobne. Cesta tam bola zábavná, príjemná, no aj veľmi unavujúca. Cestou späť som bola úplne vyšťavená. A R. tiež, takže sme sa poslednú štvrtinu cesty skoro vôbec nerozprávali. Keď sa nám to aj náhodou podarilo, od každej témy sme sa dostali len k tomu, ako sa tešíme domov a čo si dáme na večeru.
Takéto dni, strávené s priateľmi nielen na Č. ale niekde v prírode, sú skvelé. Neviem, prečo sme takéto výlety nepodnikali aj predtým. Tie najlepšie veci prídu, ako naschvál, až na konci leta....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár