Stojim pred velkou branov.
Citim xlad a prazdno, do ktoreho sa ponaram. Temna minulest, pritomnost a buducnost. Sladka ta zloba v mojix zilax. Pocit nekonecneho straxu. Zboznujem ten pocit, ked nevies na com si. Plna neistoty z kazdeho kroku do neznmej temnoty.
Zboznujem to. Krv z porezaneho palca mi pomaly zasxla nevnimam bolest aj ked rana sa zapali.
Mam len myslienku na teba alle to mi nestaci xcem ta celeho len pre seba.
Nexaj ma dotknut sa dna, xcem vediet ake to je byt tam dole, kde budeme len ja a ty...

 Blog
Komentuj
 fotka
markonix  25. 2. 2007 02:13
oh toto je ako z duše tvojho najvnútornejšieho vnútra
Napíš svoj komentár