Za oknom menia sa farby
ako spektrum modriny na ukonanom kolene
poznačenom pádmi a artrózou;
nestačíš vnímať striedanie dňa a noci,
ročných období, z ktorých nikdy nevyberieš
to obľúbené.


Piesok medzi zubami opracúva tok myšlienky
zastavenej tesne pred bránou sveta,
skryté mechanizmy fantazmagórie sa zasekli
a človek – úbohý Quasimodo – nie a nie vystrieť chrbticu
a vypustiť do sveta nádej.


Hadov zub napĺňa jablko omamným jedom
na zlatom podloží škeriac sa:
- Na!


Sype sa svet a trhá Ti jazyk prežratý červačou:
kroky po poliach plných diamantov,
čaro miestností plných toho, čo miluješ
sú tým,
čo nebudeš nikdy mať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár