Keď ráno vstanem som štastná, lebo to čo bolo nie je.
Moje srdce bolí a dušu sužuje, keď si na to spomeniem.
Lebo to čo bolo niekdy nebude.
Budúcnosť je ako nádej ku krásnemu životu.
Minulosť ako čierná mora ktorá ma sužuje a nemôžem byť šťastná.
Minulosť ma ženie do samoty.
Budúcnosť zase do radosti.
Spomienky sú zlé a dobré.
Pre jedno sa sužujem a pre druhé sa radujem.
Život je zlý ale aj dobrý.
Záleží na človeku akou cestou pôjde.
Prečo minulosť tak bolí?
Prečo sa tie zlé veci stať museli?
Je to skúška?
Ako viem bojovať?
Či bojovať alebo sa vzdať?
Ja minulostou len niektorými vecami pohŕdam. Najlepšie by som ju s ohňom vypálila, len tak by som si svedomie očistila. Len tak by som zabudla.
Lebo oheň je pravda.
Lebo oheň je láska.
Zabudnúť a ísť ďalej.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
20. 5.mája 2010 21:07
Minulosť bola a nikto ju už nezmení, preto sa äou netrápim a budúcnosť može i nemusí prísť taká ako chceme a tak je zbytočné plánovať. 6ijeme pre prítomnosť a prítomnosť tvorí našu budúcnosť.
Napíš svoj komentár