Tie, ktoré mi pripomínajú, aké rozdielne bolo všetko pred rokom. Vtedy som do Tesca chodila celkom často, lebo to bolo akési odreagovanie, proste len vypnúť, hodiť do uší hudbu a ísť.
Vtedy som nemala Maroša. Blíži sa ten čas, kedy sme sa videli po druhýkrát a kedy sa všetko odohralo. Len my dvaja, Manínska tiesňava, auto a hviezdy. Aké romantické to bolo, to rozpíšem v blogu o našom výročí...ale zanechalo to vo mne spomienku, ktorá nikdy nezmizne, je hlboko v srdiečku a hreje vždy vtedy, keď potrebujem cítiť, že ma niekto má rád...
Vtedy bolo všetko také ľahkovážne...nebolo to ako teraz, keď sa všetko blíži k tomu jedinému - k maturite. To je čiara, cez ktorú sa musíme dostať. Preto by som teraz mala sedieť pri papieroch a študovať životopisy Gottwalda, Masaryka, Beneša a ďalších...preto zajtra budem v škole písať tú strašnú písomku a posuniem sa zase o deň bližšie k termínu skúšania...
Každopádne, mám pocit, že rok, ktorý ubehol ma veľmi zmenil a hoci som si nemyslela, že to poviem takto skoro - mám pocit, že v mnohých veciach som už dospela. Jasné, že sú tu stále i tie, kde som malé bábätko, potrebujem sa schúliť a cítiť, že ma niekto ochráni a že je tu pre mňa. No mnohým veciam ma naučil práve vzťah s Marošom, ktorý je o 10rokov starší a hoci som najprv neverila a pochybovala, už by som nikdy nemenila za vzťah s niekým vekovo rovnakým...
Vtedy bolo všetko iné a ja sa nad tým dnes pozastavujem a spomínam...a možno o rok bude všetko iné inak...ako, to sa nechám prekvapiť...a možno na to budem znova spomínať...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
janulka3112
31. 3.marca 2008 15:00
občas aj ja mám rada takéto spomienkové dni a robím presne tak, ako to bolo vtedy tak krásne...
2
napodobne..niekedy treba trosku zaspominyt..aj ked to obcas trosku boli..ale darmo..zivot je aj tak nadherny a treba ho zit a vychutnat si kazdy okamih ..ci uz stastny alebo aj ten smutny nic co sa stalo uz nezmenim a ani nechcem..je to sper ako to je..ale len tolko som chcel ze aj ja si obcas zaspominam
Napíš svoj komentár