Totižto, cestovala som na východ k rodine. Tešila som sa, lebo to bolo po roku a pol. Sama som neverila tomu dobrému pocitu, keď som sedela vo vlaku a pozerala akoby film o našej krajine. Bola krásna. Spomenula som si na cestu cez Maďarsko, počas ktorej som radšej zaspala, lebo pozerať sa naozaj nebolo na čo. To už aj Rumunsko bolo zaujímavejšie...
Vranov ma privítal rozprávkovo. Pocit kľudu a pokoja. A bolo zvláštne, že som sa takto cítila práve tam. Pamätám si na to, ako som sa tam cítila tak pred 3-4 rokmi. Bolo to pre mňa akési "prázdninové väzenie". Ale teraz som sa chcela prejsť krížom cez mesto, chcela som vidieť byt, v ktorom som prežila 6 rokov života, chcela som vidieť svoju bývalú školu, bývalých spolužiakov, krstnú, našu bývalú "chalupu" na Domaši...
Všetko sa zmenilo. Chalupa ani byt už nie je náš, bývajú tam cudzí ľudia. Ale poznajú ma a pustili ma dnu. Moja detská izba je dnes pracovňa. Kto by to bol povedal? Naša chalupa, na ktorej som sa opaľovala a kúpala v bazéniku je dnes čisto poľnohospodársky dvor. So psom, mačkami a srnkou. Áno, srnkou. Bola krásna
Stretla som sa s Evkou. A opäť raz som sa presvedčila, že je to úžasná osoba. Bohužiaľ, povedala mi veľmi smutnú správu. Odvtedy som si uvedomila, že naozaj mnoho vecí sa zmenilo. Môj starký má ťažkú chorobu - Alzheimera. Je mi to veľmi ľúto, aj keď nie sme v kontakte. Narozdiel od starkej, s ním som si vždy rozumela. A tak rozmýšľam, že ho po návšteve Prahy pôjdem navštíviť do BB. Môjho nevlastného starkého, ktorý zomrel presne pred rokom, som videla po neskutočne dlhom čase až v rakve. A plakala som dvojnásobne, že som si nenašla čas ho pozrieť. A zrazu zomrel, náhle, a ja som za 2 dni precestovala 500km, aby som sa s ním aspoň poslednýkrát mohla rozlúčiť. Nechcem spraviť znova takú chybu...aj keď mnohí mi hovoria, že je to tak lepšie. Že si ho pamätám za čias, keď bol ešte plný síl. Ktovie...
Ani neviem, ako uzavrieť tento smutný blog. Asi tak, že "zmena je život". Ale bohužiaľ, nie vždy je pozitívna.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
wewo
11. 7.júla 2008 20:13
: disappointed:
3
poznám také... ale bohužiaľ je to život a ten prináša všelijaké prekvapenia...
Napíš svoj komentár