Chcem svoj domov, chcem svoj svet a chcem ho hneď. Už nechcem byť tu, kde mi varia polievku mútnu. Chcem svoj priezračný svet, bude jasný a krásny ako kvet. Po ničom inom moje srdce netúži, len po jedinej červenej ruži. Namiesto ruže kde – tu , dostávam iba v kochlíku mätu. Cítim sa ako v pasci, na mieste zvanom domov a jediné , čo v telefone počúvam je: kedy prídeš domov? Už nechcem ísť späť, už nechcem bojovať o každý nádych, už nechcem vrieť, už chcem lapiť druhý dych. Uväznená v tomto hniezde, čakám na zázrak, a modlím sa ku svojej hviezde a dúfam, že zajtra z nej neostane len prach. Pýtam sa jej každý deň, či zachrániť ma príde len , a či mi dá aj svoje srdce žeravé, po ktorom túži moje srdce horľavé.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár