Bol nádherný deň. Nie, bol nádherný večer. Nie, bola nádherná noc. Tak ešte raz. Všetko vôkol bolo nádherné, tak nádherné, že keby sa to snažil maliar zachytiť na obraz, zostalo by mu iba čisté, biele plátno. Tak nevinné a prekrásne, bez jedinej kvapky vody či farby. Bez jediného smietka, zrnka prachu či i len pohľadu, ktorý by ho sledoval. Niečo tak krásne, čo ešte žiaden človek nepoškvrnil ani len myšlienkou. Niečo tak výnimočné, že kráľovná extravagancie, kráľ zvierat, i pyšný človek by sa tomu poklonil.
A čo mohlo byť tak krásne, tak nádherné? Bola to krajina, ktorá lemovala celý obzor, ešte aj za dieľku dlhšiu, než je v niektorých situáciach ľudské vedenie? Bol to neznámi pocit, oči, krásna žena, čistý potôčik, predstava?
Bolo by jednoduchšie, keby sa k tomu každý z nás postavil sám. Čo je pre vás najkrásnejšie? Čo je pre vás najdôležitějšie?

Z iného úhlu pohľadu a pod iným svetlom je aj komár roztomilé zvieratko.

A prečo je svet také zložité miesto? Pretože si ho tak vytvárame. Teda ja nie, ja som duša. Ľudia vymýšľajú nezmyselné pravidlá, rozdeľujú si zem.. Ale prečo? prečo máme zakázané ísť tam, pretože nám to tam nepatrí? Ja viem že si tu časť kúpili, ale aj tie peniaze majú predsa od Zeme, ktorej za to nič nedávajú. Vážne mi jej je ľúto..

Chcela by som mať hlboké oči. Tie, čo vyvolávajú strach a pocit, že vám vidím priamo do duše. Chcela by som vidieť do duše. Chcela by som vedieť jediným pohľadom odhadnúť všetkú bolesť a strach, odvahu a presvedčenie, ktoré ten človek zažil. Aby som ho nesúdila zbytočne, aby som ho súdila nespravedlivo. Chcela by som nájsť niekoho výnimočného. Hups.. no takých ľudí už tu mám, takže toto zo zoznamu vyškrtávam.

Prečo je zmena tak dôležitá? Naozaj ju treba u všetkých ľudí? Chcela by som na sebe zmeniť pár vecí, ale to len fyzicky. Moja psychická stránka je (dúfam) v poriadku.

Už toho mám dosť a Pan Tau zjedol most.
Potomok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár