Povedz mi prečo plačeš, povedz mi, čo ťa trápi, povedz mi to skôr, než jeden z nás druhého stratí. Musíme sa rozlúčiť, ty chceš odbočiť, ja ísť rovno, nikdy na teba nezabudnem, ZBOHOM...
Prečo to je také ťažké, keď sa cesty rozdelia, zostane len kopa sĺz, nejaká pekná spomienka?
Prečo sa rozchádzajú tí, ktorí sa mali tak radi...?
Prečo sa rozdelia dvaja, ktorým to najviac vadí...?
Navzájom si lámať srdcia, na čo je to dobré...? Rozdeliť dve postavy, ktoré majú toľko zhodné.
Na čo spôsobovať bolesť, keď je úplné zbytočná? Na čo je dobrý koniec, keď sa láske nič nevyrovná, prečo niekto začal ľúbiť, ak je to len veľký podvod.
Povedz mi, prečo opak vzťahu môže byť len rozchod...? Neplač už konečne, usuším ti mokrú tvar, skús zabudnúť na to zlé, mysli na to dobré, čo dal...
Mysli na veselé chvíle, neľutuj to, čo si spravil. Mohlo to byť naposledy, čo si niečo také zažil. Netráp sa už preto, prídu ešte krajšie chvíle. Viem, že táto bola vyvolená, prídu ďalšie iné...
Skús sa trošku vzchopiť, viem, že to ide ťažko. Pozbieraj sa prosím, vymažeš to novou láskou. Hovorí sa to ľahko, ale ťažšie sa to koná, poutieraj si slzy všetko začína od znova....
Povedz mi, prečo plačeš, povedz mi, čo ťa trápi, povedz mi to skôr než z nás druhého stratí. Musíme sa rozlúčiť, ty chceš odbočiť, ja ísť rovno, nikdy na teba nezabudnem, ZBOHOM......
Mali sme rovnaké plány, mali sme rovnaké sny, vytvárali sme ich dlho, ale rýchlo stratili. Stále kopeš jamu, zakopávaš všetky spomienky. Nemyslel som, že ti budem iba jedným do zbierky.
Už nechcem všetky tie, už chcem len teba, dala si mi toľko vecí, čo mi iná nedá...
Pýtam sa, prečo plačeš? Že vraj sa veci zmenili a čo čakáš, keď sme toľko času spolu strávili...?
Zažili sme spolu slnko, no aj víkend na horách.
Zažili sme spolu vrchy, no aj slzy v údoliach.
Poznám ťa už natoľko, že viem, na čo myslíš. K životu ťa potrebujem, ešte viac ako kyslík.
Aj keď sme občas zlí psy, pozeráme na iné , pre nás ste stále iba naše jemné bohyne.
No tak neodbočuj z cesty, nechaj to mu voľný priebeh, lebo iba s tebou sa oplatí žiť svoj príbeh...
Chcem ťa mať stále pri sebe, no tak moja už neplač. Nejak všetko napravím, skúsim povedať prepáč alebo iným slovom ťa nejak skúsim potešiť. Spojme cesty a skúsme si to nejak vyriešiť !

 Blog
Komentuj
 fotka
res  20. 1. 2008 20:50
Od koho to je??
 fotka
vera-b  20. 1. 2008 21:28
nadherna pesnicka
 fotka
1hunter1  20. 1. 2008 22:00
ach jaj.

ako pekna pesnicka to je, to musim uznat, ale:

1. to neni blog

2. bolo to tu az az krat
Napíš svoj komentár