za všetky svetielkujúce
nádeje ukazujúce v tme
cestu kam neísť,
nestretnúť,
necítiť,
nebyť
prekvapený keď ma tvoja
vôňa pozdraví na zastávke.
stále cítim a precitol som
do nového rána, fúkajúc si
rany a spomínajúc na slová
plné hany.
ozveny posledných
električiek o 0:05 zabíjajú
naše mlčanie a rušia môj
spánok na vavrínoch.
dosníval som.
Listujem si v snári,
Inotajím, skrývam sa,
Nedúfam, predýchavam,
Dýcham
A žijem.
si vinná, nie som
iný a ja nám
odpúšťam.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
8410172905355
12. 6.júna 2014 00:38
rovno váha.
Napíš svoj komentár