Sépiová

Ozvala sa stará rana
- fantómová bolesť
dávnych nerestí
a budúcnosť neveští
nič iné len plastové city
v plastových pohároch.

A tak chodím po baroch
a pripíjam z prasknutej čaše
na nesmelý tok času.


Čas je protijed
na staré rany,
pred ktorými
inokedy utekám
do oranžových rán,
no dnes iba krívam
okolo horúcej kaše.


Len tak z roztopaše.



Už si dávno pasé,
moja milá
sépiová spomienka.
Tak ako aj ramienka
tvojej podprsenky






a ich
odtlačok
v mojich snoch.

 Báseň

23 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu