„ehm...kde je tá pekáreň?“ spýtala sa po chvíli. Neznámy na ňu pozrel pohľadom ako keby si len teraz uvedomil, že kráča vedľa neho. „tu pod južnou bránou“ odpovedal bez toho, aby znovu na ňu pozrel. „akí sú to ľudia?“ Ďalej sa zaujíma Laura. „mne sú sympatickí“ odvetil s úsmevom.
„ a už sme tu.“ Zvolal keď sa dostali k domu z kameňa a s veľkým výkladom plného chleba, bochníkov a všelijakého pečiva. Podišiel k dverám a silno päsťou na ne zabúchal. O pár minút sa dvere otvorili a vo dverách stál statný chlap s čiernymi fúzikmi. Laure viac pripomínal kata ako pekára, ale nebála sa. „dobrý večer majster“ pozdravil chlap, ktorý do prevádzal Lauru. „dobrý aj tebe Tyrol“ natešene odzdravil pekár. „dávno si sa neukázal, kde si sa flákal, ty nezbedník?“ s úsmevom sa pýtal pekár. „aale, to viete starosti majster“ zahovoril neznámy. „ale priviedol som vám pomocnicu, veď ste hľadali schopnú pomocnicu či sa mýlim?“ týmito slovami chytil Lauru za ruku a pritiahol ju k dverám. „toto dievča je sirota, nedávno jej lupiči zabili rodičov a ona ostala sama bez prostriedkov. Nevezmete ju? Jej otec bol tiež pekár a naučil piecť aj ju“ povedal trochu vzrušenejšie ako chcel. Laura smelo pozdravila a pozrela pekárovi do tváre. „vezmite ma prosím, som naozaj dobrá pekárka“ povedala aj keď si uvedomila, že to znie ako chvastúnstvo. Pekár na ňu pobavene pozrel. „ hmm...dobre, skúsim to s tebou či si naozaj taká šikovná ako tvrdíš“ „mama, poď sem, už máme pomocnicu!“ zavolal do domu za seba. V zápätí sa zjavila okrúhla nízka žienka s peknou usmiatou tvárou. „pekne ťa vítam dievčinka“ usmiala sa na Lauru podávajúc jej ruku. Laura ruku potešene stisla. „tak poď dnu a nestoj stále na ulici“ odstúpila od dverí pekárka, aby Laura mohla vojsť dnu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
slavka234
29. 10.októbra 2013 21:26
Môj oteec tam pracoval
Napíš svoj komentár