Bachratá kupecká bárka sľubujúca bohatú korisť nebola nič iné, ako volavka.
Hneď ako ju dračica zahákovala a kapitán vlk so svojimi mužmi preliezli na jej palubu, z útrob väčšej lode sa vyhrnuli vojaci s pripravenými mečmi.
Lev z paluby dračice jasne videl, že kapitán sa chce vzdať, ibaže útočníci o zajatcov nestáli.
Vypukla bitka.
Na palube domovskej lode okrem leva
Ostali už len lavro a gaz. Traja vyvrhelovia, ktorým pirátsky veliteľ neveril natoľko, aby ich pustil bližšie k telu.“stali ste sa štvancami len kvôli zatracenej smole. Nemôžem riskovať, že vymeníte moju hlavu za možnosť vrátiť sa späť. Domov.“ Vysvetľoval vlk vždy s krivým úsmevom.
Hajtman veliaci vojakom ich zaznamenal, keď začali presekávať laná spájajúce obe lode k sebe. Skríkol na svojich mužov a lev pochopil, že s dračicou sa nestihnú odpútať včas. Zrak mu padol na palistu stojacu na prednej palube. Nikdy s tou vecou nenarábal, ale bola namierená priamo na bok susednej lode. Zúfalo behal očami po spúšťacom mechanizme, zrazu so švihnutím sekol sekerou a preťal lano, ktorým sa tučná tetiva sťahovala dozadu. povraz zbavený napätia sa vymrštil a švihol ho po tvári, takže už neuvidel obrovskú kamemmú guľu vrhnutú obrovskou silou oceľového lukostrelca.
Keď s krvavou ranou na tvári sa zdvihol z paluby, kupecká loď tam nebola. Namiesto nej unášal kalný prúd trosky a ľudské telá.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
Napíš svoj komentár
ako kostra príbehu by to nebolo zlé, ale kostra potrebuje mäso, kožu a hlavne aj život :/