Keď sa človek narodí, zídu sa u jeho kolísky, alebo inkubátoru 3 sudičky. prvá, tá pozvaná a dobrá, mu povie: dávam ti dar dotyku. Tvoj dotyk bude uzdravovať, tvoj dotyk bude vzbudzovať potešenie, tvoj dotyk bude tým najlepším, čo môžeš druhému dať.
Ale potom príde tá druhá, tá, ktorá nebola pozvaná: Ale zabudneš na to, že si taký dar dostal. Miesto jemného prijímajúceho dotyku budeš dávať facky, budeš mlátiť, budeš ubližovať, aby si zabudol, aká kúzelná emócia v tvojich rukách je. A aby toho nebolo dosť, i keď poznáš, že tvoj dotyk vzbudzuje žiadostivosť, nepoznáš, že dotyk nie je skratkou, ale cestou. Postupne sa tvojho dotyku začnú tvoji blízki báť, preto že si budú pamätať, jak bola Tvoja ruka nešetrná. A potom i Tebe sa zatvorí cesta k tomu znovu si spomenúť na ten najväčší dar, ktorý si dostal.

Našťastie sa kdesi z ničoho nič sa objaví i tretia sudička: keď začneš dúfať, objaví sa cesta, jak tuto kúzelnú moc znovu nájsť. Možno bude zahalená do latinských slov, možno ju niekto urobí tak zložitú, že ju nepoznáš hneď. Ale vedz, že ja, nádej, som vždy s Tebou a pomôžem Ti, keď budeš potrebovať.

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
tibia  10. 12. 2013 17:46
pekna moderna rozpravka
Napíš svoj komentár