Už už chcela vojsť za pekárkou keď si spomenula na tyrola, obrátila sa a vrátila sa tých pár krokov k nemu: „ďakujem ti veľmi pekne“ s úsmevom mu ďakovala podávajúc mu ruku. On sa tiež usmial a jej ruku srdečne stisol:
„len neďakuj, radšej sa snaž dokázať, že si naozaj tak dobrá ako tvrdíš“ povedal a týmito slovami sa pobral preč. Laura ani nevedela prečo jej prišlo trochu ľúto, že odišiel, ale premohla smútok a vošla do domu.
„Si hladná d&iev;činka však?“ usmiala sa pekárka a prikázala Laure, aby si sadla k stolu. Laura váhavo prikývla a poslúchla. Ženička pred ňu položila veľký hrnček teplého mlieka a veľký krajec chleba s lekvárom natretý.
„na večer ti už nedám nič ťažké.“ Povedala pekárka s úsmevom a sledovala Lauru ako s chuťou je. Keď sa Laura najedla, poďakovala a poprosila či by nemohla vidieť pec. Pekár sa potešil jej zvedavosti a s radosťou ju zobral do zadnej časti domu kde bola pekáreň. „fíha...máte dve pece“ nadchýnala sa Laura. „a dve obrovské pracovné dosky“ pohladkala pracovný stôl pri ktorom stála. „tu sa mi bude dobre pracovať“ povedala si v duchu.
Pekár sa s ňou vrátil za svojou manželkou a tá ju zaviedla do malej komôrky v ktorej bude spávať. „je to síce malé, ale čisté“ povedala jej keď jej dala kahanec, aby nebola po tme. „je to celkom útulne“ odvetila Laura a myslela to úprimne.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tibia  1. 11. 2013 20:23
ta laura sa nezalubila do toho tyrola?
Napíš svoj komentár