Laura blúdi lesom poliami a často aj močariskami. Jej lôžkom je tvrdá zem, jej prikrývkou hviezdnaté nebo, ale ona sa nevzdáva a ide, stále ide, ako keby ju hnala akási tajomná sila. Živý sa lesnými plodmi, smäd utíši vodou z prameňov, ale úsmev má stále na perách. Človek by pomyslel, že bude blúdiť krajinou, ako osudom bitá chudera, ale ona kráča veselo a rezko. Baví sa so zvieratkami, dokonca im aj spieva. Skrátka, je divná.
Dedinám sa vyhýba lebo vie, že ľudia by na ňu zazerali krivým okom a zvieratká ju naopak, majú ju radi a ona sa tomu teší.
Ale nehodlá večne sa túlať lesami a poliami, cieľom jej cesty je čučma, mesto kde sa schádza smotánka. Chce sa zamestnať ako pekárka, veď jej otec bol vychýrený pekár a naučil piecť aj ju.
Dokáže upiecť nie len dobrý chlieb, ale aj voňavý koláč.
Raz stretla akého si deduška, ktorý zbieral huby.“dobrý deň deduško“ pozdravila a zastala. „dobrý deň aj tebe dievčička. A čože ty tak sama v lese? To sa nebojíš?“ Laura so smiechom potriasla plavou hrivou.“a čoho sa mám báť deduško? Zvierat? Tie mi neublížia“
Starký pokrútil hlavou. „draka sa nebojíš?“ &“draka? Kde by sa tu nabral drak deduško?“ zvedavo sa spýtala Laura. „dievčička dievčička, ty nevieš, že hen v diabolskej hore sa usadila dračica lebo tam kla dá svoje vajcia?“ neveriacky hovoril starký. Laura sa preľakla, ale nedala na sebe nič poznať. „ ach deduško, ja jej predsa neublížim, tak ani ona nemá dôvod ublížiť mne“ mudrovala ako vždy, keď chcela niekoho presvedčiť. „to je dobre moja keď si veríš a hlavne keď máš čisté srdiečko“ povedal starký a rozlúčil sa. „idem ja dievčička už domov, hríbov som nazbieral za plný košík, starká urobí dobrú večeru.“ A pobral sa preč. Po niekoľkých metroch však zastal a siahol do vrecka, skadiaľ vytiahol chlieb s masťou natretý. Obrátil sa na Lauru a zavolal ju k sebe. „tu máš dievčička chlieb s masťou, doniesol som si ho, keby som bol hladný, ale hladný nie som a ty si určite dávno nejedla.“ Laura s vďakou chlieb prijala a hneď sa aj do neho pustila.
"veď do čučmi mám už len pár metrov" pomyslela si a vykročila

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
tomias  27. 10. 2013 18:52
ty asi meno Laura nemáš rada, čo?
 fotka
biancadetolle  27. 10. 2013 19:01
@tomias , ty opica...akoby si nevedel, že sa mi to meno naopak páči hlavne kôli laure vikuni, ale to meno tebe určite nič nehovorí
opica jedna
 fotka
tomias  27. 10. 2013 19:18
sama si...
jasné, vôbec neviem kto to je...
tak radšej zomriem ako zhresim
nezabudni, že ja som tiež svätý..
 fotka
biancadetolle  27. 10. 2013 19:23
@tomias , ty opica, tak nakoniec to vieš
som prekvapená
som rada tý svätec tomáš
 fotka
tomias  27. 10. 2013 19:27
opica nevolaj ma opica...
viem, čo by som nevedel.
 fotka
biancadetolle  27. 10. 2013 19:48
@tomias
dobre opička už ťa nevolám opica, veď oopička je krajšie...všakže opička na gumičke?
nie tomáško, veď vieš, že srandujem
 fotka
tibia  28. 10. 2013 07:01
chlieb s mastou? dal by som si, ale iba s domacou skvarkovou a cibulou
 fotka
biancadetolle  28. 10. 2013 09:39
@tibia a vieš, že aj ja by som si dala?
 fotka
mielikki  28. 10. 2013 15:07
Neber to v zlom, ale oči mi krvácali z tej gramatiky, hlavne miestami.

(Skonštatovanie sama pre seba: Táto Laura je N v ženských šatách, čo vie piecť )
10 
 fotka
biancadetolle  28. 10. 2013 15:59
@mielikki ,
sakra a kebyže ma neupozorníš ani si to nevšimnem
Napíš svoj komentár