blížiš sa ako tieň tieňa
pod maskou priateľky
zo železného prsteňa
Prechádzaš,
už ma nepoznáš??
Odchádzaš,
opäť preč, ďaleko
a nadlho
Vidím tvoje pomalé
kroky popri ceste
viem, tvárim sa nesmelé
no tak, kde ste??
Odomknuté brány
ktoré by ma vyviedli
z tvojej moci
a viac k nej nezviedli
Viac nie...
Aj keď čakám, ja čakám
ranu
aj keď padám, často padám
nájdem bránu
a utečiem zo zovretia
tvojho sveta,
utečiem preč z podsvetia
v ktorom moja duša stratene lieta
Ja,
pozorujem ťa
z diaľky a vidím
čo zanechávaš za sebou
všetku bolesť, ja ju cítim
lebo...
Pozorujem ťa z diaľky
blížiš sa ako tieň tieňa
pod maskou priateľky
zo železného prsteňa
a z toho ticha, z toho ticha
sa konečne strácaš...
Viem že si to ty,
no zmenená
usmej sa,
napriek tomu že zranená
kráčaš,
usmej sa, prosím,
viem že sa už domov vraciaš
A ja ťa čakám!!
A okolo mňa všetci,
čo ti verili...
Vidím ťa, v diaľke
ako vzdialený mesiac inej dimenzie
s odvrátenou tvárou
keď sa rozhodneš vrátiť tam, kde najbližší ti žije
naber v sebe tú odvahu!!
My ťa čakáme...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár