Nič nového, samí starí ľudia, vezúci sa domov zo supermarketov, v lepšom prípade z kostola. Už si zvykla, že týmto spojom jazdí v priemere asi šesť ľudí mladších ako 78 rokov.
Radšej zavrie oči v obave, že ak ich nechá otvorené, začne mať vrásky. V tomto autobuse nie je problém začať si myslieť , že vrásky sú nakazlivé.
Najradšej by vystúpila už teraz a bežala zbytok cesty. Určite by to bolo rýchlejšie.
Vtom nastúpi do busu človek v rovnakej vekovej kategórii. Odvráti pohľad, vedela, že nastúpi, vie, že pôjde k nej. Mala vystúpiť.. Aj keď sčasti sa s ním chcela stretnúť. Už ide k nej. Tvári sa, že o tom nevie, pozerá sa z okna na továreň. Neskutočne zaujímavý pohľad. Srdce jej ide vyskočiť, zostáva jej len dúfať, že si to dotyčný nevšimne.
Vôbec sa nemusela báť, on si to nevšimol. On si ju nevšimol celú. Obišiel ju a sadol si zaňu. V úžase jej asi klesla trochu sánka. Prečo sa tvári, že je vzduch? Začína byť naštvaná. Sadne si k nemu.
,, Čo je?" spýta sa. ,, Čo by malo byť?" odpovie. Vyhŕknu jej slzy:,, To je koniec?" Pozrie sa naňho uslzene, jemu znežnie pohľad: ,,Toto je iba začiatok..." a pobozká ju.
Viem, znie to zvláštne, takto dohromady. Ale napadlo vás, že každá tá veta môže byť z iného príbehu? Že spolu vôbec nesúvisia?
Je to nezvyčajný pohľad na vec, nemyslíte?
Mali by sme si častejšie čistiť mozog od stereotypného uvažovania...
Robiť nezvyčajné veci, rozmýšľať naopak a pod.
p.s. Umývali ste si už zuby na balkóne?
( inak som v poriadku
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
black_soul
2. 7.júla 2008 22:35
dobreee
2
fuu dnes mam stastie na same zaujimave blogy... toto je uz 3. taky mierne snovy, ale take sa mi pacia najvac asi
Napíš svoj komentár