S velkym ocakavanim som sa sem natrepala a vypulila oci na obrazovku...nastalo ticho.vlastne,ticho bolo uz aj pred tym,samomluvou vdakabohu netrpim,
len sa snazim akcne opisat tu nudnu situaciu kedy som si uvedomila ze neviem o com napisat blog.Nemam chut filozofovat( hoc mavam stavy kedy by som bola schopna filozofovat aj o burine uprostred
luky)a tak sa len nervozne mykam za nechutnych tonov, ktore lezu z tej priblblej krabice(pre neznalcov-rozpravam o radiu) Ta hudba ma vie vzdy pekelne rozcertit.Jeden interpret ma
primitivnejsie texty nez druhy a ja bezbranna a do celej situacie totalne nezainteresovana osoba to musim pocuvat.No dobre,privelmi do toho mudrujem,ale uznajte,
ako spoluzakladatelka /a taktiez textarka) kapely O*pičí chliev mam na to plne pravo (ten nazov je opravneny,a zvezuje ho velmi dlha historia)
A hoc je vonku tma,ja vidim vsetko farebne ako pod vplyvom lysohlavok.(milena to vec)...zrazu sa clovek sprava jak debil..a je mu to jedno"(to mne vzdy)
A tak,na zaver pri hrani mojich dvoch akordov mi nezostava nic ine nez pozdravit vsetkych.I tych rozumovo vyspelejsich,i tych pre ktorych panboh
tolko laskavosti nemal....
Lebo ako znie moja oblubena veta:"Je tezke bejt debilem,nebot konkurence je privysoka..."
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
porjadne enxapem čo sii tym xcela dokopy povedat aale s tym radjom maš pravdu sii pustii cd radšeej...
Napíš svoj komentár
a to s tym radiom je pravda, ja radia nepocuvam uz pekne dlhu dobu...