Zachvela som sa.Nie len kôli chladu,ktorý spútal moje telo,ale hlavne kôli strachu,ktorý som pociťovala oveľa intenzívnejšie ako inokedy.Chcela som utiecť.Utiecť ďaleko od tohto hrôzostrašného miesta,ktoré vo mne vyvolávalo nekonečný strach.Všetky moje zmysly mi prikazovali utiecť,no ja som tam iba stála.Vedela som že by som nemala,ale niečo vo mne,niečo veľmi silné mi vravelo aby som ostala.Počas toho ako sa vo mne odohrával boj,som niečo započula.Ten zvuk mi pripomínal vŕzgot snehu pod topánkami.
Zmeravela som.Vŕzgot neprestával a stále som ho počula bližšie a bližšie.Nevedela som čo mám robiť.Vlastne nie!Ja som už nemohla urobiť vôbec nič.Preto som len počúvala vŕzgot snehu,ktorý sa nezadržateľne blížil.Až nakoniec sa presunul úplne ku mne a ustal.Zatajila som dych a čakala čo bude ďalej.V tom mi niekto položil ruku na rameno.Neodvážila som sa na ňu pozrieť.
Ako som tam stála,uvedomila som si,že nepočujem žiadne dýchanie okrem môjho a ani som necítila žiadny teplý dych na mojom krku.Nemala som čas zaoberať sa tým,pretože ruka mi stisla rameno a obrátila ma smerom k jej majiteľovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
baretka
7. 1.januára 2011 17:59
miléé .. teším sa na pokračovanie! D
5
na tvoj vek musim povedat, ze pises skutocne dobre. mas talent, ktory je zriedkavy a mala by si ho urcite rozvijat
Napíš svoj komentár