Príspevok.
Zhluk písmen,čiarok a myšlienok.
Malo by to byť , vlastne čokoľvek.
Ja vlastne ani neviem ako som sa sem dostala , to je na tom tragikomické.
Dnes som sem asi troma komentarmi prispela,z toho jeden som pridala duplicitne
Paradoxom je a zostane,že sa tu cítim stará,v dostatočnej anonymite,a predsa si to tu nepíšem do denníčka,kde to nikto nenájde .
Ešte mám desať minút,aby som to stihla sejvnúť v dnečný deň.Aj ked to môže byť úplne jedno.
Zahliadla som tu pár statusov.Aj tak zostanu len nedopovedaným vykrikom v tme siete,ktorú sme si utkali a čakáme,kto sa do nej chytí,koho do nej lapíme.Kto,nás z tej vlastnej dostane.Kto sa v našej zamotá.
Sledujeme,kto z nej povstane.A či,to bude nehoda.
Možno toto všetko patrí do profilu,do základnej charakteristiky.
Ale,kto číta profil?
A kto,blogy?
6 minút.
A ja chcem upozorniť na seba.
Ako každý.
Zaťukať ti ,dlaňou položenou na pleci,načiahuť do závetria.
Vytvoriť alterego.K môjmu vlastnému alteregu.
Lebo kto je viac nik ako ten kto je niekto?
Každý sme niekto,či niečo,podľa toho všetkého vieme všetko.
3 minúty.
Občas budem milá.
Rada som ostrovtipná.
Často hovorím,alebo píšem,to čo sa druhý hanbí,a potom sa zabávam,na tom aké je ľahké sa prekonaťb a šokovať,trollovať...pochopiť a nepýtať si dakujem.
23:59 a ja to sejvujem
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
1
hotaru
24. 10.októbra 2014 00:25
@likjul počuj, fakt ti nestačí ohodnotiť ten článok raz? rada by som videla aj niečo iné v news feede ako to, že si ohodnotil blog
4
Napíš svoj komentár