najpestrejších snení
najhlbších nočných môr
blúdiacich v sieni
uzavretej mysle
ktorá sa ich nevie
zbaviť prebudením
preto časťou umrie
Niekedy tak bolestivou
prudkou ako vták, čo mihne
svojimi krídlami - zmizne
ponad hmlistými oblakmi
No si aj bolestivejšou
než bolesť môže zvyknúť byť
to láska - ten vznešený cit
keď ťa zaplaví vnútorne
Vtedy by sme chceli
stratiť sa - ujsť ďalej
než diaľka dočiahne
do krajiny zvanej
Samota, kde aj tieň
by stratil účinnosť
prenasledovania -
tú večnú závislosť
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kat
27. 6.júna 2009 13:56
uplne krasne
4
tak toto dielo... neviem čo by na ňom nebolo dokonalé fakt toto sa mi páči...vydarené
Napíš svoj komentár