Minule som si kúpila na čiernom blšom trhu fazuľku a zasadila som ju, dúfajúc, že vyrastú pekné červené chilli papričky, ktoré potom predám na - no hádajte kde. Lenže fazuľka začala rásť a popínala sa tak veľmi, až som si myslela, že mi garsónku zrúca. A tak drahá fazuľka putovala rásť ďalej na balkón, ktorý je tak veľmi krytý, že mu nadávajú lodžia.

A fazuľka z kvetináča, v ktorom bola, rástla a rástla, až jedného dňa kvetináč pukol a z popínavej fazuľky korene a kmeň použili na spevnenie základov diaľničného mosta ponad Považskú Bystricu a ja som dostala tučné odškodné, za ktoré som si postavila novú lodžiu. To bol presne ten deň, o ktorom vám chcem rozprávať.

To bol presne deň, kedy sa Melanchól rozhodol, že si po dlhej dobe zase raz sadne za hrnčiarsky kruh a začne niečo stružlikať. Myslela som si, že chce vyrobiť dreveného húpacieho koníka, ale jeho opovrhnutiahodný pohľad, ktorý po mne hodil mi dal jasne najavo, že sa nemám starať, pretože tomu nerozumiem. A tak som radšej odišla do vedľajšej izby pliesť igelit a nechala som zaneprázdneného Melanchóla pracovať. Pracoval noc a deň, deň a noc, a potom si uvedomil, že si kruh nezapojil do elektriny a preto mu to nejde.

To viete, aj Melanchól je iba kocúr a nemôže byť úplne dokonalý. A tak si zapojil kruh do elektriny a vyrobil tri nové hrnčeky na kávu, jeden utešenejší ako druhý, jeden tanier na ovocie, popolník na špaky od havana cigariet a pretkávané indiánske pončo, ktoré sme darovali prvému nosorožcovi, na ktorého sme natrafili na záhrade. A potom to všetko začalo.

Ak doteraz Melanchól preukazoval svoju kreativitu tým, že deň a zotmenie a občas aj tmu len pri chatrnej úspornej žiarovke trávil nad kruhom, tak teraz ho posadla absolútna múza a rozhodla sa, že mi vyrobí nový kvetináč na fazuľku.

Keď som mu vysvetľovala, že fazuľka je už preč a nič nám ju nevráti, jedine žeby sme zbúrali považskobystrický most a použili na to tri tony dynamitu, aby to bolo (ne)bezpečné, iba nespokojne a opovržlivo odfrkol: Štyridsaťdva. A tak som zase zaliezla do izby a on začal tvoriť.

Výsledkom jeho tvorby bol nový kŕdeľ geneticky modifikovaných kačičiek, ktorým k životu už chýbali iba dýchacie ústroje a vtáčí výzor; tri nové koberčeky do kúpeľne a ratanové kreslo na balkón, dokonca aj jeden obzvlášť originálny vešiak na prádlo. Avšak po kvetináči ani stopy, pretože to viete, aké je veľmi komplikované a ťažké vyrobiť taký kvalitný kvetináč! To sa vám občas môže prihodiť, že ani neviete ako, a do hrnčiarčenia sa vám začne pliesť všadeprítomná polmetrová hlava a vy ste stále rovnako ďaleko od vyrobenia kvalitného kvetináča na fazuľku ako Louis Pasteur ku vynálezu mlieka bez konzervantov.

Melanchól prskal, bol nespokojný a nepomohol ani Mozart, ktorého som mu pustila, aby sa mu zlepšila náladu. Keď je Melanchól nespokojný, zvykne to prejavovať napríklad driapaním záclon či behaním popod koberce, v tejto disciplíne bol dokonca tretí na mačacích majstrovstvách strednej Hotentótie.

A tak teraz sedím v izbe a čakám, kedy prskajúci Melanchól v izbe druhej konečne vyrobí poriadny kvetináč, aby som mu mohla vysvetliť, že je síce láskavý, ale ja nemám akú fazuľku do tohto kvetináča zasadiť. Je to veľmi smutné, keď vám diaľnica skazí plány.

Preto chceme s Melanchólom odkázať obyvateľom Považskej Bystrice, ponad ktorých domy vedie onen diaľničný most a ktorí majú teraz malebný výhľad na diaľničné stĺpy a taktiež aj všetkým nosorožcom v čiapočkách, že absolútne chápeme ich situáciu a budeme za ich momentálnu situáciu protestovať bojkotovaním kupovania držiek po dobe minimálnej trvanlivosti!

 Blog
Komentuj
 fotka
burn  7. 6. 2010 00:40
ja by som tú diaľnicu odstrihla.
 fotka
dadaistka  7. 6. 2010 08:12
@burn No, to by šlo. Alebo ešte by si ju mohla zjesť na desiatu, ak máš veľký apetít!
 fotka
burn  7. 6. 2010 11:15
asi by ma pri prehĺtaní škriabala v hrdle. ale len trošku.
Napíš svoj komentár