Poznáte ten pocit. Chce sa vám plakať.. ale na druhej strane ste šťastní. Chce sa vám smiať a skákať od radosti, ale po smiechu vždy príde smútok a plač. Tak to už v živote chodí a my, smrteľníci, stým nič nespravíme. Niečo podobné je to aj pri kamarátstve. Máte ju radi a chcete jej len dobre ale na druhej strane by ste jej pichli klinec do oka a poriadne zakrútili. Je to pocit, keď neviem čo chcem. Neviem sa rozhodnúť medzi určitými vecami neviem na čom som, neviem čo mám robiť. Sklamala ma, mnohokrát. Mnohokrát som jej odpustila. Ale stačilo!.. už nechcem. Nemám chuť sa s ňou baviť, nemám chuť sa s ňou rozprávať nemám chuť sa na ňu ani len pozrieť. Ona takpovediac zhrešila, prekročila hranice. Poštvala si ma proti sebe a teraz chce odpustenie. Odpustiť všetky prehrešky, všetko čo mi kedy spravila a ja som to so zaťatou pesťou pustila dole vodou. Myslím žeby som sa aj ja mala zamyslieť a prestať len tak odpúšťať, lebo to asi neviem. A možno viem len sa toho nazbieralo tak moc že už sa to jednoducho nedá uniesť alebo nechcem to uniesť. Nebudem ja na chrbte niesť jej prúsery. Už viac nie. Boli časy keď som na ňu nedala dopustiť ale ľudia a spoločnosť robia veľa. Hlavne zmenia a ovplyvnia človeka. Najme takého akým je ona.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sisel  21. 6. 2011 23:25
Ľudia aj vzťahy sa menia a kazia, ono to tak chodí.
Napíš svoj komentár