Entuziazmus a nadsenie zo zivota sa striedaju kazdym uderom sekundovej rucicky s pomalym upadanim do neuveritelnej apatie voci vsetkemu a vsetkym...
Spoznat strukturu podstaty jedinecnosti, potom sa opit, snazit sa zabudnut a nevediet..ani len netusit nejake "rovna sa" medzi tym vsetkym.Moznost sa meni na skutok a kolotoc rozmaru sa roztoci s falosnou hudbou utechy odznova. Priserne ruzove tapety sa budu zmrstovat do maleho cukrika, ktory ako casovana bomba vybuchne do neovladatelnej extazy orgazmu. Uz len predstava zatracujucej nicoty mi posobi zimomriavky a nepremozitelnu chut sa páriť, citit vonu tela, vasen, dotyky, vniknutie..do tela aj do duse...a po hlavnom akte mojho vitazstva nad sebou si nezapalit cigaretu, ale vyzabijat polovicu ludstva, len tak...

z rozmaru

 Blog
Komentuj
 fotka
zdochliak  16. 1. 2007 05:29
...áno nasýtiť sa chtíčom, opíjať sa láskou k sebe samému...



...dopriať si v okamihu hojnosť všetkého...



...iba raz a naposledy...



...a potom sa preklínať a trestať....



...seba aj všetkých...
Napíš svoj komentár