mraky zo severu letia tmavé.
Sám kráčam, lístie zo stromu spŕcha,
len ja a listy. Ležíme na tráve.
Strácam sa, nik ma nezachráni,
každý len klame, spoločnosť mi bráni,
užiť si slnka paprsok ranný.
Opadávam, prchnem ako stromy v stráni.
Tak pomaly strácam samého seba,
pomaly ako stromy zhadzujú listy.
Pomaly ako kvapka vody z neba,
ostávam sám tým som si istý ...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
mirkova
10. 11.novembra 2010 20:49
pripomenulo mi to Kostru veľmi dobré
4
ďakujem ďakujem ... už len čakám kedy budete mat dosť mojich melancholických básní
5
škoda že som tvojím fanúšikom : disappointed: ... pridal by som si Ťa zase ! ... páči sa mi .. voľba slov aj celková konštrukcia a hej aj mne to trochu pripomenulo Kostru ale aj Kraska .. a to je super oboch mám rád.. fakt páči sa mi táto báseň a kedy ich budeme mať dosť ? ... ak použiješ všetky slová sveta ( veľa šťastia )
6
@absintho este v zivote sa nepodarilo chlapovi dosiahnut to aby som sa cervenal ... az do dnes ... dakujem
7
je to nádherné očarujúce....je v tom skoro všetko čo mám rada ..ale nádherne si to spracoval... kvalita..chválim
Napíš svoj komentár