Zas a znova, pohár prikladám,
k perám.
Stále viac a viac zmyslov získam,
a stále sám.
Aj keď tisíc krát už videl som, dno pohára.
Farby utvára.
Každý deň do vĺn mokov omamných,
norím sa, premôžem ostych.
Hľadám to čo mnohý predo mnou hľadali,
pritom netuším kam sa dostali.
Hľadám odpovede a dostávam otázky,
realita ťahá za nitky.
Ako bábka kolíšem sa na alfa hladine.
Neriešim už odpovede ... dostanem ich v poslednej hodine.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár