bez jasného varovania
zostávam až do svitania
očarí ma kúzlo noci
vyzlečiem ťa pre ten pocit
naplnenej nádeje

tvoje ústa otvorené
tvoje oči zatvorené
prechádzaš sa vo vlastnej záhrade
nepoznaných pocitov
a túžob

v rytme tvojej duše
srdce bláznivo ti búši
v explózii zakázanej skúsenosti
ticho vzdycháš
som tvoj nový pocit

smieš kráčať po ceste
vlastných pocitov a prianí
zobudiť sa na svitaní
nahá
krásna
hrozne milá

znova si to urobila
jemne zdvihnuté kútiky úst
tvojho úsmevu
vždy ma dostanú
pohľad nekonečnosti tvojej duše

vyletel som k výšinám
tvoj chlad mi rozbil krídla
tvoja žiara oslepila moje oči
necítim
zvláštny pocit

plačeš ty
plačem ja

som vyhnancom vo vlastných končinách
mrznem v ľadových výšinách
topím sa v temných hlbinách
horím v neznesiteľných páľavách
svojej duše

zostal pocit nezmyselnosti
viem, že už nikdy
nikdy
nikdy...

 Blog
Komentuj
 fotka
orochimaru  16. 2. 2010 16:02
Hm pekne zaujiymave!
 fotka
aikaa  16. 2. 2010 23:21
cítim ten príbeh.. aj tvoj a istým spôsobom aj môj..
Napíš svoj komentár