byť úplne sama
skrytá v tmavom kúte
skrčená a schúlená
veď kľudne si odpľujte.
Tí ľudia ti nakladajú
na plecia len bremená
a potom sama to nes,
nauč sa plávať
v jazere plnom bahna,
Plávať ako ryba
pod vodou bez dýchania.
Nemožné vliezť do
pol pása suchého betónu
tak nemožné je prežiť túto karanténu.
V priestore plnom ľudí
byť tak neviditeľná
ako len chameleón
sa vie schovať
pred svojím nepriateľom.
Už aj tvoj tieň stráca
svoju zašedlosť
a nevieš povedať:
Mám toho dosť!
Krv prúdi ako splašená
no srdce nevie biť,
už vieš že si odsúdená
no takto sa nedá žiť.
V priestore plnom ľudí
kde nie je ani jeden človek
iba ty a siluety s nechápavými tvárami,
ktoré kričia bez ujmy,
že to nie my ale ty môžeš
za svoju sviecu bez ohňa
za prázdnu stodolu
a ohňom pohltená kôlňa
pochová všetku nádej
jednej osoby.
Veď ale aká
je to pravda odveká,
že niet bytosti bez človeka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár