Začnem mojím obľúbeným vstávaním. Keďže som dnes ráno nemal prednášku, nemusel som vstávať až tak skoro. Čo znamená, vypnem zvoniaci budík a spím ďalej. A spal som asi o hodinu dlhšie ako ostatné piatky. A v momente ako zleziem z postele, nasleduje niečo podobné ako Pavlovov podmienený reflex.

Bez toho aby som vôbec rozmýšľal nad tým čo robím si idem postaviť vodu na kávu. A musím spomenúť ešte jednu vec. Mal som čas dokonca na raňajky. Obyčajne sa mi totiž stáva, že zaspím, a nestihnem doma nič zjesť, alebo zase zabudnem deň predtým nakúpiť, takže aj keď tan čas je tak aj tak nemám nič, čo by sa dalo narýchlo pripraviť . Skrátka dnešné ráno sa začalo presne podľa mojích predstáv.

To až do doby, než som vyliezol von. Predstav si, dnes u nás pršalo. No, áno. Čo na tom, že je polka januára. Takmer všetok sneh sa už roztopil. Ostali len tie veľké ľadovce popri cestách, a pozostatky snehuliakov medzi internátmi. Ale až na ten dážď bolo vonku skvele. A potom moja obľubená cesta do školy. Už som to síce raz písal, do školy to mám asi 7,5 km, a trvá mi to nejak medzi 30 - 40 minút. A aj napriek tomu, že bolo asi 9:00 predpoludním, tak bolo metro, prepchaté oveľa viac ako zvyčajne. No a práve tu sa mi stala takáto príhoda.

Asi na tretej zastávke nastúpil jeden chalan spolu z veľkým čiernym psom. Neviem prečo ale okamžite sa mi vybavila scénka z filmu:
"Tam nechoďte! Ve mlejne straší! Velkej černej pes a mrtvý kostelník." A teraz si to predstav v mojej situácii: "Tam nechoďte! Na céčku straší! Velkej černej pes a kluk s dredama."
Ten chalan, mal totiž taký zvláštny účes. Polovicu hlavy mal ostrihanú, a z druhej polovice mu viselo niekoľko tučných dredov.

Musím sa pochváliť, dnes som mal zápočet z informatiky. A hotový som ho mal za takých 20 minút, hoci niektorí odchádzali už po desiatich. A až na jednu malú blbosť to bolo skoro perfektne. Proste v jednom príklade sme mali v exceli vypočítať určitý itegrál z funkcie na intervale 0 až pí pol. A nech som sa snažil akokoľvek tak som sa k správnemu výsledku nemohol dostať ani za svet. Až nakoniec, keď mi to vyučujúci kontroloval tak zistil, že namiesto intervalu do pí pol som mal nastavený do dva pí. Ale ten zápočet som aj tak dostal. Nešlo ani tak o správny výsledok, ale pochopiť ten system. A tiež som využil to, že som bol jeho obľúbený študent. Patril som totiž k hŕstke tých, ktorí ho na prednáškach počúvali a robili si poznámky.

Mimochodom, vieš koľko je integrál od nuly do dva pí sínus na druhú iks podľa dé iks. Je to pí. Dobré nie.
Ten výsledok si asi zapamätám do konca života.


A ešte jedna vec sa mi dnes podarila. Konečne som si vyfotil Alberta, a dal si sem jeho fotku. V starej budove Prírodovedeckej fakulty, kde je vystavený mám vyučovanie iba raz do týždňa, a doteraz som na to stále zabudol.

Albert je skamenelá kostra jaskynného medveďa, v obrovskej vitríne vo vestibule Přf UK. Má okolo 4000 rokov a je to taký neoficiálny maskot ústavu geológie a paleontológie.

 Blog
Komentuj
 fotka
zajko30  14. 1. 2011 22:36
no s tých prepočtov som paf, skôr by som pochopil ako sa da oceán preliať do lalej lyžičky...........filip
Napíš svoj komentár