Skutočnosť sa mi rozmazáva za zavretými viečkami. Ešte nikdy v živote som si nepripadal osamelejšie ako v týchto chvíľach. Získal som cit pre detail. Dokážem už vycítiť, približovanie toho stavu, keď sa odrazu stratí všetko okolo mňa, a ja sa zrazu prepadnem do priestoru neúprosne ovládaným deviatimi kruhmi.

Včera ráno som sa zobudil na podlahe vo svojej izbe. Bol som zoslabnutý a vyhladovaný až k samej hranici vedomia. Len s veľkou námahou som sa dokázal znova postaviť. A vtedy som si uvedomil, že toto je presne miesto, kde som naposledy prešiel do zmeneného stavu, kde som prepadol do šerého sveta. Koľko času vlastne uplynulo som zistil až teraz. Prešli dva dni.

Šerosvit dokáže byť nebezpečný. To som práve zistil. Je to totiž veľmi jednoduché sa v ňom stratiť. Teda je to zložité uvažovať o "tom" ako o priestore. K pohybu je tunutný dych. A to bolo to, čo som stratil. Stratil som dych, preto som nevedel nájsť späť cestu ku kruhu.

Napriek tomu že som bol uviaznutý v mimočase, som začal pomaly chápať to okolo seba. Niečo mi stále hovorilo, že sa tu nedá zomrieť. A musím dospieť, ak chcem dosiahnúť skutočnú silu. Vtedy som to dokázal. Bol som úplný. Vyvinul som sa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
gothicarny  16. 2. 2011 21:27
toto je paradne askvele napisane
Napíš svoj komentár