len to, čo dá sa užívaš, čo sa nadelí.
Už len sedíš, dívaš sa za svetom vedľa,
no raz, ešte ten svet práve zašepká...
Ani dych hromu nemohol by drviť kameň
čo cítiš ako tiahu v srdci, stačí amen.
To zvidíš, že len jedno dá sa,
tŕpnuť a čo príde požierať sťa prasa.
Že len hviezda ako šíp z luku nádeje
došla správa pre Tvoj ruch, ruší Galeje.
lež neveríš, vstávaš a cítiš telo,
je celé Tvoje a nestrácaš ho aby bdelo.
Počuješ? Toť zvuk nádeje čo tmu bije klátom,
ustúpa ona, aby sám sebe bol si Ty Pánom.
Už len vnímaš, čo príde, prestáva krach,
Tancuje duša v kýbli a to nie je strach!
Nech aj chaos príde, neustavím sa ja,
to vravíš si a sama temnota sa krája.
Oblak stúpa tam, kde patrí hore.
Dýchaš, a Ty opať cítiš že chváti Ťa more.
I pozeráš, čo bolo to, čo spravilo ma tým,
že neznám bolesť a vidím kde nie som meravým...
Lež vidíš, že to je ono, práve to,
čo robil si, i fajčil svoj tabak navedno.
Len sám si v sebe zmož hojnosti,
i budeš ďalej pokorný od kosti.
A držíš sa rieku svojho čierneho,
že dáš sebe čo patrí do seba, do neho.
A teda nech tak ako bolo je,
nebudú sa viac viezť tie odboje.
že upamatáš sebe tú hlavnú vec,
sebe ducha udrž, blahosť príde sama, vedz!!!
Ethric
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kvapalinka
9. 7.júla 2008 21:54
Nechceš celý príbeh napísať veršovane?
Napíš svoj komentár