Je ráno a krčma je len čerstvo otvorená.
Som tu sám.
Po mojej pravici sa hrdo týči sklenený pohár naplnený čierno-čiernou kofolou, sladkou ako med.
Z popolníka stúpa dym zo zle zahasenej cigarety a mňa začínajú štípať oči. Definitívne uhasím cigaretu, dám si malý glg z kofoly a pokračujem v písaní.
Po chvíľi sa začne krčma pomaly ale isto plniť.
Zväčša sa tu schádzajú robotníci, dôchodci, nezamestnaní, no prosto sociálne slabší ľudia.
Samé smutné tváre poznačené tou zlobou tohto štátu a jeho systému.
Zapaľujem si ďaľšiu cigaretu a obzerám sa po miestnosti. Len si tak v mysli odhaduje životné príbehy týchto ľudí. Keď už som odhadol všetkých pomaly dofajčievam a vstávam. Odnášam hostinskému prázdny pohár a poberám sa preč.
Neviem ešte presne kam ale viem že ďaľšie ráno sem zavítam opäť a budem nasávať ten smútok ktorý ma má tak rád.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
pripomína mi to poviedky z knihy Mesto v pondelok ráno. v dobrom.
tam sa zbiehali skoro všetky postavy z tých poviedok v jednej krčme, boli to ľudia z ,,okraja spoločnosti",alebo veľmi smutní a opustení ľudia ...
tam sa zbiehali skoro všetky postavy z tých poviedok v jednej krčme, boli to ľudia z ,,okraja spoločnosti",alebo veľmi smutní a opustení ľudia ...
Napíš svoj komentár
máš veľmi príjemnú webku, aj nick!