Ako som uzavrela mier s chalanom z bytoviek alebo ako som zas zachránila bratom chrbát.

"Ahoj moja, nezabudni v sobotu mam tu party, neze neprides, inak ma vazne nahnevas!" prišla mi v stredu cez deň správa na fb. Odpísala som, že sa nemusí vôbec ničoho obávať, že si nedovolím neprísť, že si to užijeme a nakoniec som sa Paťky opýtala, že kto všetko ide.

Paťka je jedna moja dobrá kamoška, kt. je síce odo mňa mladšia, ale je to fest supiš babula a milujem ju už len preto, že existuje

Tak mi napísala mená ľudí, ktorí idu oslavovať jej narodky. Ako inak boli tam všetci jej kamoši + niektorý kt. som nepoznala ani len z počutia. Nevadí.

Nastala sobota, od kedy som sa zobudila upratovala som, lebo celý týždeň som nebola skoro vôbec doma a tak mamine trochen vadilo, že jej z ničím nepomáham, tak som sa pustila do upratovania. Skončila som, išla som do sprchy, obliekla som sa, namaľovala a išla som smer Paťkyn dom. Prišla som medzi prvými (to bol môj cieľ). Postupne prišli všetci pozvaný, medzi nimi aj on Robo. No to bolo, mohla by som vám o tom hovoriť hodiny, aký bol odmeraný, hnusný, odporný. Celý on.

Začal do mňa zabŕdať, že prečo som mu vtedy (na moje narodky) povedla nadávku akú som povedala, všetci sa medzi nás začali stavať, lebo by som sa tam s ním pobila no teda on by zbil mňa.. Zvyšok toho času čo sme boli u Pati na dome to bolo ako tak v pohode, zlom nastal keď sme vyšli do ulíc. V podnapitom stave (ako kto, ale ja som mala vypité )

A teraz ta zlomová časť.

Stáli sme na stanici, niečo niekto s niekym riešil, mňa to netrápilo. Robo zas začal do mňa hustiť, že prečo som mu vtedy povedala,že je kok*t, pritom som povedala, že neznášam takých kok*otov ako je on. No to je jedno teď. A tak začal na mňa hustiť, že akým právom som si to dovolila a bla, bla, bla. Potom mi začal brať fľašu môjho milovaného fernetu z ruky, začal niečo zas hustiť. Také nervy som mala, poviem vám, že nikdy ste ma asi takú zlostnú nevideli. A tak som sa naštvala, položila fľašu na lavičku a odišla som ďalej od nich, slzy mi tiekli aké nervy som mala, ale bola som aj trochu zúfala, ale keď ta flaša tam stále bola išla som si pre ňu. V tom ma schytil Robo za ruku a pýtal sa ma niečo také či som plakala, alebo či som nahnevaná, alebo také čosi. Išli sme trochu ďalej do všetkých aby sme sa porozprávali. Musela som vedieť, prečo mňa a mojích bratov tak strašne nenávidi. Vysvetlil mi to, že moji bratia ubližovali nejakému jeho slabšiemu kamarátovi, že mu robili zle a pod. Nato som sa s ním dohodla, že nech to prestane riešiť, že je to minulosť, kt. už nevráti nikto späť, že čo sa stalo, stalo sa, že sa môžeme posunúť smerom dopredu, žiť si taký život, za kt. by sme sa nemuseli hanbiť, dohodli sme sa, že už nebude mať nič proti mojim bratom a že začíname od znovu z novím štítom.

Potom sme zas išli ku Pati na dom a cestou sme sa držali okolo pása. Nechápala som zo seba a nechápem to do teraz ako som zmenila názor resp. pohľad na chalana z bytoviek, kt. mojim bratom strpčoval život. Ale tak pozitívne je to, že sme v pohode, sľúbil mi, že to dodrží, tak uvidím či to myselal vážne, alebo si zo mňa len vystrelil. Koniec koncov, keď sme boli u Pati, tak sa ma opýtala, že či s nim niečo riešim, a ja že prečo by som mala, a Paťa, že nenávisť ma k láske blízko. Tak som ju ubezpečila, že medzi mnou a Robom je mier, maximálne budeme kamošmi, šak to už by boli aké extrémy, keby som si s nim ja niečo začala. JA! Veď to nedáva zmysel predsa.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu