Cesta do neznáma, alebo poďme blúdiť cestou necestou. (3.)
"Si v poriadku?" opýtal sa ma, keď som sa cez asi sto ľudi pretlačila ku nemu cez chodník.
"Jasné, prečo by som nemala byť?"
"Vyzeráš tak.. zvláštne."
"To sa ti len zdá." snažila som sa aby sa ma na to nepýtal.
"Naozaj?"
"Naozaj." povedala som pokojným hlasom.
"Nejdeme na kávu?"
"Vieš, že kávu nepijem."
"Tak čaj, varené víno, pivo, kofolu, vodku s džúsom, alebo čokoľvek iné na čo máš chuť."
"Ďakujem, ale nemám chuť na nič, iba ak ísť domov."
"To nemyslíš vážne!"
"Myslím."
Sklonil hlavu. Celú cestu ku zástavke MHDčky sme kráčali mlčky. Trápilo ma to ticho, ale nevedela som čo povedať. Takéto situácie som neznášala, snažim sa im vyhnúť, ale ako naschváľ vždy sa v takejto situácií ocitnem.
V buse sme stáli zas natlačený ako sardinky. Bolo mi teplo, zlý vzduch bol v buse. Starší, tučnejší pán čo stál predo mnou tak smrdel, až som si v niektorých momentoch myslela, že ho ovraciam.
O pár dni...
Pár dni prešlo, čo som bola s Kajom vonku. Od vtedy sme o sebe nevedeli nič. Bude to preto, lebo sa mu naschvál vyhýbam. Cítila som sa hlúpo, kvôli tomu ako som sa k nemu zachovala, ale nemala som náladu baviť sa, keď mi začínala depka, kvôli láske neláske.
"Hnevas sa na mna?" vyťukala som písmenka do mobilu a odoslala ako správu môjmu susedovi. Viem, že býva len pár mestrov odo mňa, ale momentálne som bola totálne bez štipky odvahy. Nedokázala by som sa postaviť pred dvere ich bytu a už vôbec nie zazvoniť na zvonček.
"Mal by som sa?" prišla mi odpoveď takmer okamžite. Akoby celý čas čakal kým mu príde nejaká správa.
"Neporozpravame sa zoci voci?"
"Akoze o tej skupine? "
"? Akej skupine?"
"Nepoznas slovensku skupinu zoci voci?"
"Co? Dojdi ku mne! prosim "
"Nie som doma, srry "
"A kde si?"
"U Maria, pridem vecer ak chces."
"No ako chces, bav sa, papa "
Neodpísal. Zapla som si film na počítači a pozerala nejaký americký film. Tuším sa volal Spoveď nákupnej maniačky. Tie happy endy sú také krásne vymyslené, až niekedy človek premýšľa ako môže byť nejaký scenárista tak hlúpo naivný.
Ani som si nejako veľmi neuvedomila a zadriemala som pri pozeraní ďalšieho filmu, ktorý názov ani neviem. Zobudila som sa až na zvonenie zvončeka v predsieni a následného klopanie na dvere mojej izby.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.