Tak ako neznášam tento pocit tak neznášam samotu a pocit samoty. Načo mám okolo seba milión ľudí, 100 ľudí v priateľoch na tej sprostej americkej sociálnej sieti, ktorá nás všetkých, ktorý túto sieť používame oberá o čas, vzťahy, rozum, ale hlavne o ŽIVOT. Hej ty! HEJ JA! Preber sa! Do riti, nechcem nadávať, ale nemôžem sa ubrániť. Je to tam niekde vnútri. V podvedomí. Nie neschváľ, ale zlozvyk, kedy namiesto do riti poviem do pi*e a potom si to vyčítam. Prečo som začala nadávať? Lebo som to počúvala doma od narodenia? BLBOSŤ, chabá výhovorka, aby som to nemusela zvaliť na mňa.
SHIT! hádžem si len bolesť a trápenie na seba. Rada sa trápim. Som normálna? Pre väčšinu asi nie a preto som sama. Ten pocit je oprávnení, ale keď ja tak potrebujem niekoho, kohokoľvek aby tu bol pre mňa 24hod/7dní v týždni. Prečo ja som tu pre všetkých a nikto pre mňa? Za dobrotu na žobrotu a potom že hore hlavu.
Kašlem na to, ale nejde to. Tak veľmi by som chcela, reštartovať seba, hlavu, život, školu, vzťahy, ale nejde to. Síl ubúda a aj chuť. Už len nejako to dobojovať, lenže vždy je horšie bojovať sama, ako s partiou.
Čo z toho keď som každý deň obklopená množstvom ľudí, ktorý počúvajú, ale nevypočujú ma. Keď stoja pri mne, ale nie sú pri mne. Keď im na mne nezáleží tak..ako mne na nich
A veľmi ďakujem @katuska8808 že si si ma "vypočula" a som rada, že som sa mohla práve na teba obrátiť v tejto mojej ťažkej chvíli. Veľmi ti zo srdca ďakujem a som rada, že si mi venovala časť z tvojho času ĎAKUJEM
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
9. 4.apríla 2012 12:41
Nemáš začo ďakovať Rada som to spravila. Kedykoľvek len budeš chcieť sa môžeš na mňa obrátiť
Napíš svoj komentár