"Chére, nie je to pokazené." vzdychla si blondína. Odmietam pamätať si jej meno.
Zhnusene som ohrnula nos. nebudem jej to uľahčovať.
"No tak dobre." rezignovala a z krabice začala loviť ďalšiu paradajku ktorú bude musieť znova vrátiť lebo ani tá sa mi nebude pozdávať. a prečo sa vlastne venujem takej nezmyselnej činnosti? Pretože to tak vymyslel môj otec. Lebo obyčajné veci sceľujú rodinu. Nepreháňam. Tak to doslova povedal. A to sa zrejme týka aj paradajok.
"Vieš čo, redšej by som si dala papriku ako paradajky." zamyslene som sa obzerala na najvzdialenejší kút regálu kde sa vynímala paprika. Blondína prevrátila oči, nechala paradajku paradajkou a pobrala sa na opačný koniec regálu.
Ja som sa zatiaľ dobarlovala-dokrívala (včera som sa potkla a zlomila si nohu) ku chladiacim boxom. Mám jednu úchylku. Som závislá na detskej výžive. Neviem či je to hormónmi ale letím na ňu ako tehotné na kyslé uhorky.
"Jahodová nie je dobrá." ozval sa za mnou pobavený hlas v ktorom bolo počuť podtón pobavenia. Žeby ma ktosi prekukol a myslí si že som maniak na detskú výživu. Otočila som sa a tam stál celkom sympatický chalan s (a to sa podržte) detskou výživou!
"No... vďaka." vzdychla som si a nedobrovoľne som sa vzdala jahodovej. Nechcela som sa s tým chalanom hádať, ale táto príchuť je moja obľúbená. Znova sa usmial. Ako keby mi vedel čítať myšlienky.
"ty si tu nová. Ako sa voláš?" vyzeral naozaj zvedavo. To je nevýhoda malého meste. Každý vie o každom všetko. A o pár dní do tej skupiny budem patriť aj ja.
"No Natália ale hovor mi Naty."
"Naty." usmial sa. Naozaj vyzeral veľmi dobre.
Z ruky mi na zem vypadla jahodová výživa a rozbila sa. Polpvica obchodu sa za mnou obzrela a predavačka sa ku mne zamračene blížila pripravená každú chvíľu vynadať mi. A ja som sa cítila zvláštne. Ako keby sa zastavil čas a ja som sa strácala v jeho veľkých úprimných čokoládových očiach. Úplne ma svojím pohľadom spútal. A potom otočil hlavu a pozrel sa na predavačku ktorá mi práve nadávala a ja som si to ani nevšimla. Zmätene som sa začala ospravedlňovať a vypadla mi barla. Fakt svižne a rýchlo mi ju zdvihol a ja som naďalej ignorovala predavačku. Ale už som to necítila. ako keby ma prepustil zo svojej moci. bolo to zvláštne a zároveň desivé.
A do toho všetkého zmätku sa priplietla Blondína so sieťkou plnou paprík. Ach jaj.
Zamračila sa na toho chlapca a ignorujúc predavačku ma zdrapila za ruku a odviedla preč z obchodu. A celou cestou mi držala prednášku o tom že sa nemám rozprávať s takými troskami ako bol ten chalan. Zo začiatku som nechápala o čom hovorí ale potom som si domyslela, že vie čo ja nie. A jej prednáška ma v niečom utvrdila. Chcem ho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár