Hopa je hnusný pajzel. Nemám ho rada, a tak som tam radšej nikdy ani nevstúpila, heh. Kamoška B ma šla privítať pred vchod, lebo Rozpor som nejak netúžila vidieť, stačilo že som ich vonka počula.
Všade boli nadrbaní ľudia. B mi ponúkla Lentilky. Chvíľu sme sa pohoršovali nad tým, že majú inú krabičku než kedysi. Ale nakoniec sme obe došli do stavy rozjarenej nálady, farebné „cukríky“ urobili svoje.
Furt si od nás niekto pýtal cigaretu a my sme ľuďom ponúkali Lentilky.
Zastavil sa pri nás nadrbaný chlapec z jednej kapely, ktorá hrala v Hope.
„Hej, chlape, vy ste hrali na Kokakola stejdži na Top feste?“ pýtam sa ho, aj keď odpoveď poznám. Chlapca to potešilo, asi si myslel, že som fanynka. Nanútil mi ich demo, a potom chcel, aby som zaňho platila. Lentilku nechcel, hajzlík.
Doma som si to CD pozrela. Nakoniec to bol osud, že ma ten chalan oslovil. Pesnička Hovná sračky ma uchvátila. A potom ďalšia o tom, že on chce a ona nie, a tak ho zachráni onanie
Nakoniec som ľutovala, že som ich nevidela. Bé mi dala na zlepšenie nálady Lentilku.
O pol druhej v noci mi volal policajt.
„Kde si? To kde bývaš?“
„Víš, bus to vzal kolem celej blavy.“
„Grrr.“
„Ceš lentilku?“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
No vidis, ked pojdem niekedy ja dat demo do nejakej velkej nahravacej spolocnosti, urcite si najprv vypytam lentilku ako honorar
Napíš svoj komentár
mas este lentilku?