Stála som v tmavej miestnosti. Slzy mi stekali po tvári. Smútok doľahol na moju dušu. Zrazu ma však niekto objal. Objal ma okolo ramien, okolo môjho ľadového tela. Držal ma pevne. Pocítila som teplo jeho tela. Cítila som jeho dych na mojej tvári. Zhlboka som sa nadýchla. Moje srdce sa rozbúchalo. Búšilo mi v hrudi a dávalo mi vedieť, že žijem. Bolo to akoby ma poskladal naspäť. Poskladal moje kúsky, čo sa začínali rozpadať. Jeho hlas preťal ticho. "Všetko bude v poriadku." Stačila však jeho prítomnosť. Vedomie, že je tu so mnou. Že ma práve drží v objatí. Otočila som sa a hľadela mu do tváre. A tak ako sme tam stáli, ma pobozkal ..... A vtom som sa zobudila na to, že musím ísť do školy.

 Blog
Komentuj
 fotka
adsy  7. 10. 2011 21:06
kruté prebudenie
Napíš svoj komentár