Bol to obyčajný deň. Ničím výnimočný. Dokonca ju v škole nikto nevyvolal. Odovzdala domácu, rozprávala sa s kamarátmi, stála pri tabuli, písala si poznámky, smiala sa a rozmýšľala čo bude robiť cez víkend, ktorý bol za dverami.
Nevedela však, že sa ho už nedožije.

Jej mamka mala celý deň plné ruky práce. Dnes bol na pohotovosti väčší zhon než kedykoľvek predtým. A tak dnes pani lekárka ošetrila mnohé bodné, rezné rany, postrelenia a rozbité hlavy a mnohé iné zranenia vrátane priotrávených a skazených jedál. V meste tiež vyčíňal vrah a tak niekoľko ľudí skúsilo napodobniť jeho prácu.

Otec bol doma a vybavoval rôzne telefonáty. Vybavil elektrikára, ktorý mal prísť na druhý deň, vybavil objednávky, vybavil stretnutia, vybavil predaje, vybavil všetko čo v ten deň mal.

Martina sa zatiaľ v škole trápila s matematikou, ktorej vôbec nechápala. Zdalo sa, že ešte aj pre profesorku je ten príklad ako zakopaný poklad v strede púšte- neznámy a neobjasnený. Keď zazvonilo na prestávku, bez okolkov si vybrala jej obľúbenú knižku a ani nečakala či profesorka skončí hodinu alebo nie. Dnes jej to bolo jedno, inokedy to nerobila, ale tá matematika ju tak hnevala! „Dnešná matika bola príšerná.“ Sťažovali sa aj jej spolužiaci. „Ešteže je to len praktikantka.“ Povedal Peter a všetkým sa uľavilo. „Už len dve hodiny s ňou.“ Vzdychla si Martina.

Jej mamka práve zašívala mužovi v strených rokoch rozbitú peru, kým on si držal ľad v dlani. „Prečo ste sa pobili?“ vypytovala sa. Musela, aj to mala zistiť. No tento bol zaťatý nič nepovedať. Jeho oči boli úzke a neprívetivé. Aj tak sa usmievala. A on sa v tej chvíli rozhodol. „Začal jeden chlapík a ja som mu to len vrátil. Pohádali sme sa kvôli jednému dievčaťu v bare, nechcel jej dať pokoj a stále ju ošahával, bol hnusný!“ Klamal bez náznaku znepokojenia. „On ma udrel prvý.“ Povedal obranne. Lekárka si vzdychla, pomyslela si na svoju dcéru a usmiala sa. „Samozrejme. Dobre, nebudem to nikomu hlásiť.“ Povedala a ani si neuvedomovala, že mužovi práve spadol kameň zo srdca.

Muž, volal sa Gabon, pán Gabon zabil za posledný týždeň štyroch ľudí. Urobil to bez štipky súcitu a necítil najmenšiu vinu. Bohužiaľ jeho posledná obeť mala dosť síl aby s ním zápasila o prežitie. Zúrivo sa bila o holý život a on sa prvý raz zľakol. Zľakol sa, že ho chytia, zľakol sa, že on sa stane obeťou a prvý raz nepoužil jeho dlhý ostrý nôž ale päsť. A preto dnes skončil v nemocnici. Ani nepomyslel, že by ho spájali s vraždami. Ani nepomyslel, že ho milá lekárka udá polícii ako sa to zvyklo. Vyzeral ako úplne bežný človek, ktorý urobil menší prešľap, nie že spáchal štyrikrát ťažký hriech. Usmial sa na lekárku a v hlave sa mu rodil plán.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár