Dobre, pekne od začiatku. Pre mňa, keď niekto povie psychológ, predstavím si chlapíka alebo pani v stredných rokoch s okuliarmi, ktoré im dodávajú múdry výraz a s úsmev sa vás opýtajú "Čo vás trápi?" nikdy som u psychológa či psychiatra nebola, takže neviem ako je to naozaj, ale to tu nechcem rozoberať.
Prídete domov. Po celom dni v škole, v práci, zničený fyzicky aj psychicky. Niektorý, zrejme väčšina, idú ešte pracovať. A potom prichádza večer, noc, keď ž nevládzete hýbať rukami nohami, ani mozog vám nepracuje práve najlepšie. Vzdáte márny boj s únavou. usteliete si posteľ, vypnete elektroniku, zhasnete svetlá, otvoríte okno. umyjete si zuby, tvár si opláchnete vodou (samozrejme dievčatá si musia odlíčiť tvár po dlhom dni, ak to doteraz ešte neurobili) a konečne prídete do tmavej izby.
Po chvíli zistíte, že nie je tak tmavá, dokonca je svetlejšia než by ste čakali, mesiac ju osvetľuje krásnym modrastým svetlom a tiež vnikajú žltkasté lúče pouličnej lampy. Niekto si však urobí úplnú tmu a zatiahne všetko okná všetkým čím sa dá. A nastáva moment, keď vaše telo dosiahne bodu, keď už aj keby ste chceli, nedokážete prinútiť aby si neľahlo do postele, aby nenechalo gravitáciu dopomôcť mu k tomu.
Uložíte si hlavu na vankúš, schúlite sa do vašej naj pohodlnejšej, miestami bizarnej polohy a privriete viečka. Doľahne na vás záťaž celého dňa, možno viacerých. Vaše telo váži tonu a stále viac oťažieva. Hlavou vám víria spomienky, dobré aj zlé, udalosti, ktoré sa stali, všetky drobnosti sa vám zrazu vynoria, na ktoré by ste možno aj zabudli. Začnú sa triediť, ukladáte ich do svojho podvedomia, či predvedomia, aby ste si na ne mohli v určitých situáciách spomenúť.
Ani si neuvedomíte a vaše telo odrazu prestalo vážiť tonu, už je to menej a menej, keď už neviete, že niečo vážite, keď už nevnímate okolie, keď už zvuky okolitého sveta sú vám odopreté, keď vidíte len sny, keď necítite nič, len úľavu.
Aby ste sa ráno zobudili, plný nového elánu do ďalšieho dňa. Zobudíte a neviete si spomenúť čo sa vám snívalo ale pri ceste do školy si na to odrazu spomeniete a zistíte, že to súvisí s lyžovaním o ktorom ste sa tak dlho rozprávali včera s kamarátkou.

jedno je isté nevyšlo to tak ako som chcela, ale to je už vo mne, lebo písať neviem , ale budem rada ak to okomentujete či to vôbec dáva zmysel a ták inak

 Blog
Komentuj
 fotka
hwinula  18. 2. 2011 20:36
úplne si ma donútila vypnúť pc a ísť si lahnúť do tej moje krásnej mäkkučkej postele, nech ma vylieči z toho zúfalstva z učenia
 fotka
tomtoylc  18. 2. 2011 20:44
...myslím že napísane to je výstižne a pravdivo ...takto po večeroch tiež rekapitulujem deň či aj viac a zamýšľam sa čo bude
Napíš svoj komentár