Podaj mi ruku.
Nechaj sa viesť.
Spolu prejdeme tisícky ciest.
Objaviť všetky svety kúty,
vidieť najkrajšie lúky,
vietor vo vlasoch cítiť,
všetky túžby nasýtiť.

Rozísť sa a opäť sa k sebe vrátiť,
vedieť, že nechceme jeden druhého stratiť.
Zhasnúť svetlo, no nestratiť sa v tme.
Vidieť smútok v tvári druhých
a vedieť, že mne sa to nestane,
pretože mám svoje šťastie,
čo mnou navždy ostane.

A potom vidieť dôkaz lásky
ako sa tmolí po byte,
ako robia mi na čele vrásky,
všetky taniere rozbité,
keď bude sa s nimi náhodou hrať.

To je to šťastie, ktoré môžeme mať,
ak prestaneme všetko chcieť,
všetko vlastniť
a dokážeme občas aj niečo darovať...

 Báseň
Komentuj
 fotka
georg21  21. 2. 2014 16:02
"a dokážeme občas aj niečo darovať..." Ale radšej viac ako len občas

Screenshot
Napíš svoj komentár