KAPITOLA 5 – HIGHWAY TO HELL
Bol to tažký deň. Paullie sa zotavoval z akútnej sračky a Freddy si ošetroval zranenia. Jeho noha na tom bola dosť zle. Už na ňu vylial dva litre Jim Beamu a vypil tri litre okeny a stále to bolelo jak sviňa. Rana neprestajne krvácala. Zo šuflíka vytiahol ihlu a bielu niť. Prevliekol niť cez očko ihly a začal. Pot mu kvapkal z nosa rovno do rany. Vlasy mal celé mokré. Po chvíli si strčil ihlu do úst, do ruky zobral handričku a začal si ranu osušovať.
“Don je šíče mŕtvy, ale žanedlho jeho miešto žaplnia iní. Už tu pre náš nie je bezpečno, Paullie.” zašušlal Freddy z ihlou v ústach.
“Asi máš pravdu. Ale kam pôjdeme ?”
Freddy si vytiahol ihlu z úst, pozrel sa na ranu a uznal, že je hotový.
“Moja teta býva v Sexase. Má tam obchod s prívesmi. Aj tak sme sa už dlho nevideli. Myslím, že tam budeme na nejakú dobu v bezpečí.”
“Oukej. Kedy ?” spýtal sa Paullie.
“Hneď teraz!” Freddy si obliekol džíny a hodil na seba košelu. “Zober si všetko, čo budeš potrebovať, odchádzame!” skríkol na Paullieho. Schmatol kľúče, slepačiu polievku v konzerve, peňaženku a lenonky. Pre istotu si zvesil aj svoju motorovku zo steny.
Paullie už čakal pri dverách. Freddy rýchlo nastavil budík na ôsmu a obaja vyšli von. Shelby ich už čakalo, ako ženská z doširoka rozkročenými nohami. Nasadli a namierili si to na ďiaľnicu č. 666. Okolitá krajina sa pomaly menila na suchú a nehostijnú púšť. Tachometer ukazoval 150 kilákov za hodinu.
“Freddy, šak ty ideš 150 kilákov za hodinu !!!” zreval Paullie. V očiach mal ten starý známy strach. Freddy teda ubral plyn a stiahol strechu. Vietor vo vlasoch, hudba v ušiach, slaná chuť piesku v ústach. To je ich cesta za slobodou.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár