Stratená netvár....
Tá vzdialenosť je tak ďaleko a zároveň tak blízko....
Chodíme okolo seba a predsa sme si navzájom cudzí....
Keď potrebujeme pomoc pomôžeme si ale iba v núdzi....
Pohybujeme sa po rovnakých cestách a predsa každý ma tú jednu svoju....
Keď mi nestačí moja dlaň potrebujem tvoju....
Spoznávame sa a ukladáme si priateľstvá do veľkej mozaiky....
Skladáme si puzzle perníkových objatí.....
Keď sklameme....plačeme...
Spoľahlivosť je nutná k dôvere.... niekto ju drží niekto nalamuje....
Pozorujeme sa a niečo od seba učíme....
Keď nás niekto odhalí.... prísne a pre seba mlčíme....
Každý má svoj svet....každý má svoj vypestovaný kvet....
Sme veľmi nároční...chceme všetko hneď....
Trpezlivosť vraj ruže prináša.....
Lakomý sebeckému prázdne vrecká donáša....
Podrobnosti o nás sú niekedy najdôležitejšie....
Prichádzame k sebe občas pomalšie....
Snažíme sa pochopiť zriedka.... a tu nastáva tá veľká zápletka....
Každý má svoj názor a nikto si teraz nenájde čas na čaj a zázvor....
Máme občas stratené (ne) tváre.... pozastavme sa a pozrime na ne....chcú sa podotýkať aj ostatných alebo iba vpadnúť do dlane....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár