Spomienky robia svoje... čo bolo jej, jeho už nie je ani tvoje...
Neprežili to predmety...suveníry...ba ani fotografia....
Iba stopa vtlačená do mysle a do objatia...
Ruky už neobjímu spomienky... iba v mysli...a tie vietor z hlavy nesfúkne...
Čo je vo mne tam hlboko to nikomu neponúknem...
To nezaplatiteľné a večné vo mne utláčam do perín hlboko vo mne...
Nech spia pokojne a zobúdzajú sa na počkanie... spomienky krehké ako motýle...
Nehrám sa s nimi na schovávačku ...vediem s nimi dialóg...ticho... v sebe....navždy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár