Biela stena

Sedím na zemi
a čakám kým ma z nej niekto zodvihne.
Cítim ako mi prvá slza steká po líci,
no nemôžem plakať.
Steká jedna za druhou
a ja ich zotieram rukou.
Hľadím na bielu stenu pred sebou
a pripomína mi prázdnotu.
Mám v sebe veľa pocitov
no neviem ich vysvetliť.
Tvár mám už celú mokrú
a v krku mám divný pocit.
Chcem odísť, tak načo ma tu ešte držíte??
Už ma nebaví hľadieť na tú bielu stenu. pred sebou.
Sedím na studenej zemi
no nevadí mi to,
keďže to nevnímam,
mám iné problémy.
Pozerám na bielu stenu pred sebou
a premietam si celý svoj život.
Niektoré snímky by som najradšej zahodila.
Zakopala alebo spálila
Už sa na nich vic nechcem pozerať,
to plátno sa však nedá strhnúť.
A tak so slzami v očiach na neho hľadím,
ale nechcem, bolí ma ten pohľad a to čo cítim keď to vidím.
Chcem už odísť a nepozerať sa viac.
Zavrieť dvere a nechať to za sebou......

 Záchod

2 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu